Zaujímavé fakty o Veľkej Noci vo svete

 

O tom ako slávime Veľkú Noc u nás ste si mohli prečítať v našom článku o Symboloch a tradíciách Veľkej noci na Slovensku. Teraz si povieme zopár zaujímavých faktov o tom ako sa slávi Veľká Noc vo svete...

 

 

Pre niektorých je Veľká Noc najdôležitejším náboženským sviatkom, pre iných je Veľká noc  príležitosťou na zábavu. Veľká Noc vo svete sa oslavuje v niektorých krajinách naozaj netradične.

 

Na Cypre sa lovia kusy dreva... Cyperčania hľadajú na Veľkonočný pondelok ukryté vajíčka, neskôr oslavy pokračujú lovom na vyhodené kusy dreva. Staré dvere, vyschnuté časti stromov, ako konáre a haluze potom končia na jednej veľkej kope, ktorá sa na konci dňa zapáli a dediny medzi sebou súťažia, ktorá má najväčšiu veľkonočnú vatru.

 

 

Šarkany na Bermudách... Obyvatelia Bermúd, napríklad počas Veľkonočného pondelka púšťajú šarkany ako symbol zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Nie sú to však žiadne obyčajné šarkany, ale vlastné výtvory miestnych s jedinečnými tvarmi a motívmi, ktoré sa vyrábajú špeciálne pre túto udalosť. Na konci dňa sú vyhlásení víťazi v najrôznejších kategóriách.

 

 

Nórsko a kriminálky... V Nórsku sa oslavuje Veľká noc naozaj netradične – celé rodiny pozerajú a čítajú kriminálky. Večer si všetci sadnú k jednému stolu a snažia sa uhádnuť, ktorá z postáv je vrahom. Nóri milujú veľkonočné morbídne príbehy, a keďže je po nich počas sviatkov značný dopyt, vydavateľstvá aj televízie prispôsobujú tomuto zvyku svoje knihy a programy. Vydávajú sa limitované edície detektívnych románov a väčšinou sa vysielajú iba filmy a seriály s vraždami. Už týždeň pred sviatkami vychádzajú špeciálne mini-komiksy s tajomnými vraždami, ktorých koniec sa dozviete až počas Veľkonočného pondelka.

 

 

Fíni sadia trávu... Fíni sú extrémne trpezlivý národ, o čom svedčí aj ich tradičná veľkonočná aktivita. Pár dní pred sviatkami zasadia do sviatočných črepníkov trávu a sledujú, ako rastie. Do Veľkonočného pondelka by mala byť tráva aspoň tak vysoká, aby mohol do nej veľkonočný zajac ukryť vajíčka, sladkosti a darčeky. Okrem Veľkej noci si týmto zvykom Fíni pripomínajú aj príchod jari.

 

 

Francúzi stíchnu... Sviatky začínajú “Tichou sobotou,” kedy vo francúzskych kostoloch prestanú zvoniť zvony, aby pripomenuli Ježišovu smrť. V tento deň všetky zvony v krajine symbolicky opustia kostolné veže, aby navštívili pápeža v Ríme a cestou naspäť zanechávajú deťom veľkonočné vajíčka a sladkosti.

 

 

Na Korfu sa rozbíjajú nádoby... Počas Veľkej soboty ľudia na Korfu vyhadzujú z okna veľké hlinené nádoby, riady, hrnce a džbány, ktoré končia na zemi, pod oknami, a rozbité na márne kúsky. Podľa miestnych je táto tradícia symbolom začiatku niečoho nového, a koniec starého. Zbavujú sa starých a nepotrebných vecí preto, aby oslávili novú úrodu, ku ktorej sa hodí úplne nový riad. Okrem toho Gréci tak oslavujú aj príchod jari.

 

 

Talianske zvyky sa líšia podľa regiónov... V celom Taliansku počas svätého týždňa veriaci organizujú procesie, čím si pripomínajú udalosti okolo ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Deti dostávajú veľké čokoládové vajcia, zabalené vo farebnom papieri, ktoré skrývajú prekvapenie. Napríklad Rimania si na Veľkonočný pondelok pripravia do košíkov jedlo na celý deň a celé rodiny sa vyberú do prírody, aby spoločne prežili príjemný sviatočný deň zatiaľ čo v mestečku Prizzi na Sicílii miestni pochodujú vo veľkých róbach a tváre si zakrývajú pozinkovanými diabolskými maskami. Zamaskovaní obyvatelia celý deň naháňajú “duše” po meste a nútia ich, aby im platili za nápoje. Na konci dňa diablov už tradične zaháňajú Panna Mária a Ježiš Kristus, a namiesto nich posielajú do mestečka anjelov.

 

 

Filipínčania dobrovoľne trpia... Na Filipínach sa oslavuje Veľká noc doslova. Miestni mladíci sa na Veľký piatok dobrovoľne dávajú pribiť na kríže, bičujú sa, alebo inak trýznia, aby odčinili hriechy, ktoré vykonali počas celého roka. Cirkev oslavy na Filipínach odsudzuje a bojuje proti nim aj miestna vláda. Keďže však ukrižovanie mladíkom zakázať nemôžu, záchranári im po oslavách bezplatne ošetrujú rany.

 

 

Američania oslavujú v rodinnom kruhu... Veľkonočné sviatky v USA sa neoslavujú tak slávnostne ako napríklad Deň vďakyvzdania. Veľkonočná nedeľa sa pre mnohé rodiny začína skoro ráno svätou omšou v kostole, po nej nasledujú skromné raňajky. Obed je však bohatý – s údenou šunkou a pečenou baraninou a nesmú chýbať varené vajcia. Dodnes sa udržuje zvyk ozdobovať stromy a niekedy aj domy papierovými a balónovými vajíčkami či zajačikmi, ktorý do Ameriky priniesli talianski prisťahovalci.

 

 

Švédsko oslavuje prírodu... V tejto severskej krajine je Veľká noc predovšetkým sviatkom vítania jari, kedy sa prebúdza príroda, ku ktorej majú Švédi krásny vzťah. Veľkonočnou farbou je tu žltá, ktorá dominuje na slávnostne vyzdobených domoch, na oknách visia žlté záclony, vo váze na stole sú žlté narcisy a tulipány a v miske na žlto namaľované vajíčka. Na veľkonočný obed sa tu podáva pečená baranina a pripravený je tradičný švédsky stôl so sleďmi marinovanými na sladko, údeným lososom a vajíčkami.

 

 

Austrália oslavuje rôznorodo... Keďže je to multikultúrna krajina, Veľká noc sa tu oslavuje rôznymi spôsobmi. Veľký piatok je jediným dňom, keď sú zatvorené všetky obchody. Pre väčšinu ľudí je hlavným sviatkom Veľkonočná nedeľa, kedy sa veriaci zúčastňujú bohoslužieb. V tento deň sa konzumujú na raňajky malé žemle so sušeným ovocím a s krížom navrchu. Deti si vymieňajú čokoládové vajíčka, v niektorých sa skrýva prekvapenie v podobe hračky.

 

 

Íri organizujú súťaže... Čas pred Veľkou nocou je tu obdobím pôstu a modlitieb. Vajíčka, ktoré sliepky znesú na Veľký piatok sa označia krížikom a každý Ír by na Veľkonočnú nedeľu mal zjesť aspoň jedno takto označené vajíčko. Veľkonočná nedeľa je tiež dňom, kedy Íri vychádzajú do ulíc tancovať a súťažiť o koláče. Populárne je tu tiež tzv. gúľanie vajíčok, každý súťažiaci dostane paličku alebo lyžičku a musí čo najrýchlejšie dokotúľať vajíčko do cieľa.

 

 

Nemci zdobia stromy... V predvečer Veľkej noci deti vyrábajú slamené hniezda, ktoré rodičia skryjú v dome alebo v záhrade. Do nich potom veľkonočný zajac schová rôzne farebné vajíčka. Na Veľkonočný pondelok ich potom deti hľadajú. Ďalším nemeckým zvykom je veľkonočný strom, ozdobený vajíčkami a inými veľkonočnými dekoráciami.

 

 

Rusi slávia o týždeň neskôr... Pre pravoslávnych veriacich je Veľká noc druhým najväčším sviatkom po Vianociach a slávi sa tu o týždeň neskôr ako u kresťanov. V Rusku je tradičným zvykom farbiť kraslice vo vode s cibuľovými šupkami, ktoré si pri oslave sviatkov nechávajú Rusi požehnať v kostole a potom ich uvarené konzumujú na veľkonočný obed.

 

 

 

 

Zdroj: https://najmama.aktuality.sk, https://pelipecky.sk