Veľká Noc na Slovensku
Symboly a tradície Veľkej noci na Slovensku
– ako dobre ich poznáte?
Veľká Noc, ktorá je zároveň aj sviatkami jari, je na Slovensku úzko spojená s typickými jedlami či zvykmi, ktoré vznikli dávno v minulosti. V našom článku sa dozviete ako by mal vyzerať veľkonočný stôl a ktoré tradície dodržiavame ešte aj dnes.
Samotná Veľká Noc začína Zeleným štvrtkom a končí Veľkonočným pondelkom, ale veľkonočné sviatky sú len vyvrcholením pôstneho obdobia a sú hlboko späté so sviatkami jari a „vyháňaním“ zimy.
Pripomeňme si trochu históriu Veľkej Noci
V minulosti všetko začínalo pôstom v trvaní 40 dní, kedy sa nejedlo žiadne mäso, mäsové výrobky, masť, slanina, vajcia ani mliečne výrobky.
Počas druhej pôstnej nedele, alebo nedele Moreny sa jedávali dlhé šúľance – verilo sa, že sa tak zabezpečia dlhé klasy na poliach. V niektorých regiónoch sa vynášala figurína Moreny na znak symbolického odchodu zimy, chorôb, aj smrti, pričom na konci dediny sa zničením Moreny privolával príchod jari.
Treťou pôstnou nedeľou pred tou Veľkonočnou bola Kvetná nedeľa, ktorou sa otváral veľkonočný, pašiový týždeň. V kostoloch sa svätili zelené ratolesti – pripomienka na vstup Ježiša Krista do Jeruzalema, kde ho vítali zelenými palmovými ratolesťami. Na Slovensku sa namiesto palmových svätili rozvinuté rakytové prúty, bahniatka, či jahňady ako symbolu všetkého nového a zdravého.
Počas Kvetnej nedele chodili kedysi po dedinách dievčatá súce na vydaj so zelenými vetvičkami, ktoré symbolizovali príchod jari. Neskôr ich nahradili malé dievčatá, s vetvičkami vyzdobenými kraslicami, stužkami, či slamenými ozdobami.
Veľkonočný týždeň nakoniec vrcholí posvätným trojdním, pričom začína večer v Zelený štvrtok, pokračuje Veľkým piatkom, Bielou sobotou so slávnosťou Vzkriesenia Ježiša Krista (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou.
Tradičný Zelený štvrtok sa spájal s viacerými ochrannými a očistnými praktikami: pred východom Slnka sa ľudia umývali studenou tečúcou vodou, aby boli zdraví, dievčatá si česali pod vŕbou vlasy, ak ich chceli mať dlhé, po dedine chodievali chlapci s drevenými rapkáčmi, aby vyháňali strigy a chránili pred nimi, vo veľkom sa upratovalo, prevliekali sa čisté obliečky v celej domácnosti. Na Zelený štvrtok sa jedávali pokrmy zo zelených listov špenátu, mladej žihľavy... Rezance napríklad museli byť čo najširšie a najdlhšie, aby sa na poli urodili na obilí dlhé a hrubé klasy. Na večeru sa jedávali husté zeleninové polievky, aby bol piatkový pôst jednoduchšie vydržateľný.
Veľký piatok, deň umučenia a smrti Ježiša Krista – Božieho Baránka je dňom pokánia pre celú cirkev. Jedlo sa striedmo – zvyčajne kyslé ryby, kaše, rezance s makom, mnohí evanjelici pili len vodu a chodievali do kostola – ženy boli oblečené v čiernom. Gazdovia kropili domy vodou.
Na Bielu sobotu – sa tiež postilo a chodievalo do kostola. Gazdiné už ale chystali tradičné veľkonočné pokrmy na celé sviatky vrátane šunky, ktorá symbolizovala telo Ježiša Krista, a tiež vajíčok ako symbolu plodnosti a nového života.
Nasleduje Veľkonočná vigília, ktorá sa koná v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu a nesie sa v slávnostnom duchu zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Ale najvýznamnejším dňom veľkonočných sviatkov je Veľkonočná nedeľa – deň vzkriesenia Pána, ktorá symbolizuje víťazstvo života nad smrťou a nádej na večný život. V kostoloch sa okrem jedál nechávalo posvätiť aj trochu obilia, ktorý po omši gazdovia dávali do prvej sejby. Posvätené jedlá sa dávali po príchode z kostola slávnostne na stôl a zasadlo sa k slávnostnému jedlu. Nič sa nesmelo zahodiť – zvyšky sa buď hádzali do ohňa, alebo používali pri prvej orbe či sadení. Klobásy symbolizovali korbáč, ktorým bičovali Ježiša, chren bol symbolickou pripomienkou umučenia Baránka Božieho. Tradičný biely koláč s výzdobou z cesta a vrkočom po obvode s malými guľkami bol symbolom tŕňovej koruny a klincov. Červené víno symbolizovalo krv Ježiša Krista. Čo sa napieklo a navarilo v Bielu sobotu, sa v nedeľu nosilo do kostolov na posvätenie, aby sa po príchode domov mohlo slávnostne zjesť.
V podstate ale veľkonočné sviatky nekončia Veľkonočným pondelkom, slávenie Veľkej noci vraj pokračovalo ešte 50 dní po Nedeli Zmŕtvychvstania až do Nedele Ducha svätého, teda svätodušným sviatkom, ktoré sa viazali k letnému slnovratu.
Najdôležitejšie slovenské zvyky, ktoré sa preniesli aj do prítomnosti
Výzdoba domácností
Domácnosti si podľa zvykov môžete vyzdobiť ako už aj pred rokmi robili naše mamy - rôznymi zajačikmi, kuriatkami, bahniatkami či rozkvitnutým zlatým dažďom. Medzi základné symboly Veľkej noci patria všetky mláďatká, pretože ide o sviatky jari a práve na jar sa liahnu kuriatka a rodia zajačiky, jahniatka a barančeky. Práve jahniatko alebo baranček je ikonografický symbol Ježiša Krista a je to symbol toho, že kresťania si pripomínajú jeho umučenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie.
Zdobenie vajíčok
Pôvodne prevládali vajíčka červenej farby, ktorá symbolizuje plodnosť a život. Často sa varili vo vode s cibuľovými šupinami, kôrou stromov, so šafranom, či koreňmi rastlín. Pred varením sa na vajíčka viazali kvietky a steblá rastlín. Každé dievča sa snažilo pre svojho milého ozdobiť čo najkrajšie vajíčko - kraslicu, písali na ne rôzne texty, určené len tomu pravému a milému. Zdobilo sa rôzne: batikovaním, voskovaním, leptaním octom, vyškrabovaním, oblepovaním slamou, farebnou priadzou, či odrôtovaním.
Tradičná oblievačka či šibačka podľa regiónov Slovenska
Veľkonočný pondelok sa niesol v znamení tradičnej oblievačky a šibačky korbáčmi. V západoslovenských oblastiach šibali dievčatá pletenými, zdobenými (stužkami) korbáčmi – mládenci sa snažili upliesť čo najkrajšie (aj z 12 prútov). Pri šibaní sa hovorili rôzne básničky či riekanky, čo sa traduje až dodnes. V minulosti sa šibali výlučne slobodné dievčatá a šibali len slobodní mládenci. Vŕbovým prútikom sa symbolicky odovzdávala sila jari. Keď mládenec šibal po nohách, dievča malo dostať silu do práce a do tanca. Po bokoch sa šibalo preto, aby dievča porodilo veľa detí, a po rukách, aby bolo šikovné a zručné. Samozrejme, každé dievča muselo za vyšibanie mládencovi na korbáč priviazať jednu stužku. Okolo poludnia už mali šikovní chlapci korbáče bohato vyzdobené.
Pôvodne sa korbáče na strednom a východnom Slovensku nepoužívali. Miesto nich sa nosili vedrá vody, prípadne stačilo sviatočne oblečené dievčatá vykúpať v potoku. Domáci potom kúpačov pohostili pálenkou, šunkou, koláčmi, vajíčkami. Dodnes sa v mnohých regiónoch počas šibačky dievčatá nestíhajú prezliekať. Na oblievanie sa ale vždy používala tečúca, živá voda z potoka, ktorej sa pripisovali zázračné vlastnosti ako napríklad to, že keď sa dievča poleje takouto vodou, tak sa otuží a opeknie.
Mimo tradičného vidieckeho prostredia sa používali (a v mnohých domácnostiach sa dodnes používajú) jemnejšie metódy – zopár kvapiek dobrej voňavky za výstrih alebo za uši či na krk.
Výslužka za odmenu
Za vyšibanie či vykúpanie si šibači a kúpači zaslúžia aj odmenu. Výslužka bola pohostenie a každých mládenec v minulosti dostal kraslicu. Boli to nádherne pomaľované veľkonočné vajíčka. Niektoré dievčatá na vajíčka písali aj veršíky o láske a keď si to mládenec prečítal, poznal jej city a o pár týždňov jej mohol postaviť máj. Bolo to veľmi romantické. Dnes už takéto vajíčka nahradili skôr čokoládové odmeny, či peniaze, a kraslice sa takmer výhradne používajú iba na výzdobu domácnosti.
Nech už slávite Veľkú Noc tradične alebo moderne, nezabudnite sa v tomto období obklopiť zelenou farbou a jarnými symbolmi. Po chladnej zime Vás veselá výzdoba a zelená farba nabijú obrovskou energiou. Rovnako ako príroda, ktorá už v tomto čase nezastaviteľne klíči, zelenie a rozkvitá...
Aj u nás nájdete produkty v zelenej farbe, či zvieratkové a iné symboly Veľkej Noci. Zažiarte počas sviatkov jari aj Vy.
A viete, kde sme našli tie najkrajšie kraslice? U pani Alenky – a vrelo ich odporúčame aj Vám...
A ak by ste sa chceli dozvedieť aj nejaké zaujímavosti o oslavách Veľkej Noci aj v iných krajinách, nezabudnite si prečítať náš článok
Zaujímavé fakty o Veľkej Noci vo svete.
Prajeme Vám tie najkrajšie sviatky jari a veselú Veľkú Noc!
Zdroj: https://najmama.aktuality.sk
